História

Prenatálne obdobie  – roky 1953-1989

9.11.1953 – Takmer hneď po založení SAV  jej prvé predsedníctvo schválilo vznik Laboratória neurofyziológie ako jedného zo  7 pracovísk tzv. Súboru malých pracovísk II. sekcie SAV. Zakladateľom bol Prof. MUDr. Juraj Antal, DrSc. (*1912 – †1996). ktorý v tom čase viedol aj Fyziologický ústav Lekárskej fakulty UK.

1957 – zo Súboru malých pracovísk vzniká Ústav experimentálnej medicíny SAV – ÚEM SAV (riaditeľ J. Antal)

1965 – ÚEM SAV sa rozdelil na Ústav experimentálnej chirurgie SAV (dnes Ústav pre výskum srdca SAV), Ústav experimentálnej hygieny SAV a Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV (ÚNPF SAV). V ÚNPF SAV sa z Oddelenia neurofyziológie odčlenilo Oddelenie všeobecnej fyziológie vedené MUDr. Jozefom Zacharom, DrSc. (*1925 – †2000), v ktorom sa od začiatku šesťdesiatych rokov začalo rozvíjať štúdium excitability a kontraktility svalu metódami elektrofyziológie, ktoré vyústilo do štúdia  molekulových základov excitability – proteínov iónových kanálov. Tu môžeme hľadať korene dnešného názvu ústavu obsahujúceho spojenie “molekulárna fyziológia“. Z obdobia 60. a 70. rokov pochádzajú práce OVF ÚNPF SAV vysokého medzinárodného významu, ktoré boli spolu citované 347-krát.

1970 – Výstavba budovy na Kramároch v r. 1970 viedla k presťahovaniu Oddelenia všeobecnej fyziológie z historickej budovy na Sienkiewiczovej 1 do priestorov na Vlárskej 3.

1.1.1979 – na základe uznesenia P SAV z 19.12.1978 vzniklo Centrum fyziologických vied (CFV SAV), riaditeľ akademik J Zachar. Súčasťou CFV SAV sa stalo 5 ústavov: Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV (ÚNPF SAV), Ústav experimentálnej endokrinológie SAV (ÚEE SAV), Ústav experimentálnej chirurgie SAV (dnes Ústav pre výskum srdca SAV, ÚVS SAV), Ústav experimentálnej farmakológie SAV (dnes Ústav experimentálnej farmakológie a toxikológie SAV, ÚEFT SAV), Neurobiologický ústav SAV (NBÚ SAV). Okrem združenia 5 ústavov do jedného organizačného útvaru boli v CFV SAV vybudované ďalšie laboratóriá a organizačné jednotky, ktoré podliehali priamo riaditeľovi Centra – Priamo riadené pracoviská CFV SAV.

1982 – v CFV SAV začal vychádzať medzinárodný časopis General Physiology and Biophysics, ktorý vychádza dodnes.

Zrod Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky

1989 – Zrušenie Centra fyziologických vied v procese celospoločenskej transformácie koncom roka 1989 viedlo k opätovnému osamostatneniu ÚNPF SAV, ÚEE SAV, ÚVS SAV, ÚEFT SAV a NbÚ SAV a k vzniku Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky (ÚMFG) SAV z Priamo riadených pracovísk CFV SAV k 1.1.1990 pod vedením akademika J. Zachara. Akademik  Zachar abdikoval k 1.7.1990. Na základe výberového konania a prvých slobodných volieb bol za riaditeľa ústavu menovaný MUDr. Branislav Uhrík, CSc.

Stav zamestnancov ÚMFG SAV pri delimitácii z CFV SAV poklesol zo 182 na 148. K ďalšej redukcii počtu zamestnancov na konečný stav 45 zamestnancov došlo pod silným ekonomickým tlakom v rokoch 1991 a 1992, hlavne rušením výskumno-vývojových laboratórií a realizačných dielní ústavu.

1993 – 2010 boli roky postupnej stabilizácie ústavu. Počet zamestnancov sa ustálil na 53. MUDr. B. Uhríka, CSc. na poste riaditeľa vystriedali v r. 1998 Ing. Albert Breier, CSc. a  v r. 2009 doc. Ing. Oľga Križanová, DrSc. V r. 2010 ÚMFG SAV tvorilo 10 laboratórií.

2011 – na základe odporúčaní akreditačnej komisie bola zmenená štruktúra ústavu a laboratóriá boli zlúčené do troch oddelení: Oddelenie pre výskum svalových buniek, Oddelenie transportných proteínov, a Oddelenie bunkovej fyziológie a genetiky, v ktorom Laboratórium genetiky zostalo ako spoločné pracovisko ÚMFG SAV a PriF UK.

2015 – Príprava na transformáciu ústavu na vedecko-výskumnú inštitúciu v rámci pripravovaného zákona o VVI viedla k zásadným zmenám. Na schôdzi Akademickej obce ÚMFG SAV dňa 17. 2. 2015 boli vyjadrené zásadne odlišné predstavy o smerovaní ústavu. Menšia časť AO včítane vtedajšej riaditeľky sa priklonila k zlúčeniu ÚMFG SAV s ústavmi, ktoré vytvorili Biomedicínske centrum SAV. Väčšina vedeckých pracovníkov však vzhľadom na kvalifikačnú štruktúru ÚMFG SAV preferovala zachovať doterajšiu orientáciu ústavu na molekulárnu a bunkovú fyziológiu, ako základnú vednú disciplínu lekárskeho výskumu. Tieto zásadne rozdielne stanoviská vyústili do rozhodnutia vyžadujúceho organizačné zmeny v ÚMFG SAV. Riaditeľka ÚMFG SAV abdikovala k 15. 4. 2015 a vedením ÚMFG bola poverená zástupkyňa riaditeľky doc. RNDr. Ľubica Lacinova, DrSc.  K 1. 5 2015 bolo 11 pracovníkov ÚMFG SAV delimitovaných do MMC SAV. K 1.7. 2015 bola po riadnom výberovom konaní menovaná na post riaditeľky ÚMFG SAV Ing. Zdena Sulová, DrSc. Tento proces prebiehajúci s podporou ZO OZ a zamestnancov ÚMFG SAV umožnil zachovať kontinuitu výskumných aktivít ÚMFG SAV, ako inštitúcie základného fyziologického výskumu. Stav zamestnancov ÚMFG SAV po delimitácii bol 42.

V priebehu existencie ÚMFG SAV dosiahli vedeckú hodnosť DrSc. siedmi vedeckí pracovníci, čo umožnilo akreditáciu ÚMFG SAV ako externej vzdelávacej inštitúcie v troch odboroch doktorandského štúdia: Biofyzika, Biochémia a Fyziológia živočíchov

Riaditelia ÚMFG SAV

JZ

Jozef Zachar

1.1.1990 – 30.6.1990

BU

Branislav Uhrík

1.7.1990 – 30.6.1998

AB

Albert Breier

1.7.1998 – 3.6.2009

JZ

Oľga Križanová

4.6.2009 – 31.4.2015

ZS

Zdena Sulová

1.7.2015 – doteraz