Kontakt
MMedSc. Eliyahu Dremencov, PhD., držiteľ Štipendia SAV, ktorý pracuje na Centre biovied SAV a na Ústave experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra SAV, získal slovenské občianstvo.
Nielen vedecká komunita, ale aj decízna sféra si začína uvedomovať, že jedným z limitujúcich faktorov slovenského výskumu je nedostatok kvalitných vedeckých osobností a pretrvávajúci odliv mozgov do krajín západnej Európy a do USA. Preto boli iniciované viaceré programy, ako napr. program Návrat domov pre slovenských občanov žijúcich v zahraničí, a Štipendium SAV a program SASPRO, ktoré boli otvorené slovenským občanom aj cudzincom. Pre ďalšie zotrvanie cudzincov po ukončení štipendijných programov však neexistujú žiadne podporné schémy. Preto je potešujúce, že jeden zo zahraničných držiteľov Štipendia SAV sa rozhodol aj po skončení programu zostať na Slovensku.
Slovenské občianstvo je spravidla možné udeliť až po 8 rokoch nepretržitého trvalého pobytu na území SR. Výnimkou sú osoby, „ktoré sa významne zaslúžili o prínos pre Slovenskú republiku v oblasti ekonomickej, vedeckej, technickej, kultúrnej, sociálnej alebo športovej alebo je to z iného dôvodu v záujme Slovenskej republiky“ (ustanovenia § 7 ods. 2 písm. b zákona Národnej rady SR c. 40/1993 Z. z.). MMedSc. Eliyahu Dremencov, PhD získal občianstvo SR po triapolročnom pobyte na Slovensku.
„Z môjho pohľadu je Slovensko mladá, perspektívna a dynamická krajina (jedna z najmladších nezávislých krajín v EU), ktorá sa snaží vytvoriť kompetitívnu výskumno-vývojovú infraštruktúru. Preto mi bolo cťou a potešením, keď som bol na Slovensko pozvaný, aby som tu v rámci Štipendia SAV vybudoval laboratórium in vivo neurofarmakológie a neurofyziológie“, hovorí E. Dremencov. „Moje pracovisko na SAV sa mi veľmi zapáčilo. Kolegovia mi veľmi pomohli pri vybavovaní rôznych záležitostí, a to nielen v súvislosti so zamestnaním, ale aj so všeobecnými problémami, ako pri vybavovaní ubytovania a pracovného povolenia“. Dodáva: „Navyše, spôsob života na Slovensku sa vcelku podobá na ten môj, a podobnosť medzi slovenčinou a ruštinou mi pomohla sa pomerne rýchlo naučiť po slovensky. Tieto kultúrne a jazykové paralely spolu so srdečnosťou a otvorenosťou Slovákov mi pomohli nájsť relatívne rýchlo priateľov a známych aj mimo pracoviska. Po pracovnej stránke som dostal príležitosť viesť slovenských študentov bakalárskeho, magisterského aj doktorandského štúdia, ktorí sa ukázali ako veľmi inteligentní a motivovaní. Navyše mám možnosť sa ďalej rozvíjať po vedeckej stránke (napr. v technike kultivácie primárnych neurónov a v elektrofyziologickej technike „patch clamp“), ako aj získavať komplementárne zručnosti (mentoring mladých vedcov, manažment laboratória). Slovensko sa pre mňa stalo miestom, kde môžem jednak ja vložiť svoj príspevok a jednak sa sám rozvíjať – preto som sa rozhodol si tu založiť svoj domov. S odporúčacím listom od doc. Lacinovej, ktorá bola v tom čase zástupkyňou riaditeľky Ústavu molekulárnej fyziológie a genetiky, som požiadal o slovenské občianstvo podľa ustanovenia § 7 ods. 2 písm. b zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky. Občianstvo som získal na základe rozhodnutia ministra vnútra SR JUDr. Roberta Kaliňáka, ktorému to odporučil minister školstva, vedy, výskumu a športu SR prof. Ing. Peter Plavčan, CSc. Som veľmi vďačný mojim vedúcim, prof. Ježovej a doc. Lacinovej, a svojim kolegom, a sľubujem, že urobím všetko pre to, aby som nesklamal ich dôveru a prispel k budúcej vedeckej excelentnosti tejto krajiny“.